sud bude cítiť po samorodáku, aj viac rokov. Radšej by som tam dal zdravé kvasnice, alebo trochu zasíreného zdravého vína (toľko, aby sa neodparilo do novej sezóny. Sírenie sírnymi plátkami (suchého suda) sa musí opakovať každých 6 týždňov, pred použitím sa musí dôkladne umyť.

Možné je aj naplniť sud vodou a zakonzervovať ju. Vodu v sude najjednoduchšie zasírime pridaním disiričitanu draselného alebo sodného (K2S2O5, Na2S2O5) v dávke 500 – 600 mg.l-1, čo zodpovedá 250 – 300 mg.l-1 SO2, v prípade sodnej soli až 400 mg.l-1. Pretože obidve uvedené soli uvoľňujú oxid siričitý iba v kyslom prostredí, vodu je potrebné okysliť vhodnou kyselinou. Použiť možno organické kyseliny, napr. kyselinu citrónovú, ktorá je lacná a ľahko dostupná. Dávka 1 g na liter vodovodnej vody upraví hodnotu pH na 3,5, čo úplne postačuje na rozklad disiričitanov. Rovnaké pH sa dosiahne aj prídavkom anorganickej kyseliny chlorovodíkovej (soľnej), ktorá je bežne dostupná v drogériách, príp. v predajniach chemikálií. Hodnotu pH cca 3,0 dosiahneme prídavkom 35 ml.hl-1 36 % HCl. Postup ošetrenia vody je veľmi jednoduchý : vo vode sa upraví pH prídavkom potrebného množstva kyseliny a potom sa pridá vypočítane navážené množstvo práškového disiričitanu. Obsah suda dobre premiešame a sud dolejeme vodou až po zátkový otvor.

Na záver treba pripomenúť, že obsah SO2 je vhodné občas skontrolovať (SO2 musí byť z vody citeľne cítiť čuchom) a v prípade poklesu obsahu na dolnú hranicu, t. j. asi na 250 mg.l-1, je potrebné vodu podľa potreby prisíriť disiričitanom, kyslosť nie je potrebné upravovať. Kvalitu vody možno kontrolovať aj zrakom – vždy musí byť číra, len mierne žltkastá. Zmenu farby spôsobuje pozvoľné rozpúšťanie vrstvy vínneho kameňa vo vytvorenom kyslom prostredí. Voda nesmie byť tmavohnedá až čierna a nikdy nesmie zapáchať – v takom prípade je potrebné ju vymeniť.