podľa ČSN 25 7621 je vlastne hustomer. Je aplikáciou klosterneuburského muštomeru na československé mušty. Klosterneuburský muštomer je odvodený z Ballingovho sacharometra. W. Babo pri jeho zostrojovaní vychádzal z predpokladu, že v mušte, v ktorom sa Ballingovým sacharmetrom zistilo 20 % skvasiteľných cukrov, je priemerne 17 % cukrov a 3 % necukrov – rozdelil teda 20 dielov Bg na 17 KMW. Tento pomer zodpovedal rakúskym hroznovým muštom. Sú to váhové podiely (%), t.j. Množstvo skvasiteľného cukru (kg) v 100 kg muštu.

Vinársky pracovník Albín Kotík navrhol podľa vykonanej štatistickej práce (S. Kopal) muštomer, ktorý zodpovedal analytickým hodnotám československých hroznových muštov a uvádzal pravdepodobný obsah skvasiteľných cukrov v kg na 100 litrov muštu. Tento muštomer je skonštruovaný pre teplotu 15 st. C a 7 promile titrovateľných kyselín. Pre iné teploty a obsah kyselín treba použiť príslušné korekcie. Tolerancia prevádzkového československého normovaného muštomeru je plus mínus 0,3 kg/hl.

Mám doma československý normovaný muštomer, Ballingov i klosterneuburský (ciachovaný na 20 st. Celzia, ale videl som ciachovaný aj na inú teplotu). Pre presný výpočet cukornatosti by bol potrebný prepočet nielen na aktuálnu teplotu ale aj na obsah kyselín. Ale pri tolerancii prevádzkového muštomeru a pre potreby malovinára to je nie je až také podstatné. Mne počas viacročnej praxe tiež vychádzajú hodnoty ČNM trochu vyššie ako uvádza spomínaná tabuľka. Zhruba mi vychádza pomer: 20 Bg = 19 ČNM = 17 KMW. A takýto pomer udáva aj tabuľka v publikácii „Technológia a biochémia vína“ od Jána Farkaša z roku 1973.

Ešte k tým muštomerom. Na Slovensku dnes vyrába normované muštomery kde-kto a merajú všelijako. Najlepšie by bolo, keby ste si porovnali merania vášho muštomeru s klasickým československým normovaným muštomerom, ak ho má niekto vo vašom okolí.